Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt
Copyright © 2017 goralinga.sk Všetky práva vyhradené.
Knižné publikácie
Napíšte nám…
Ako si objednať…
00421 903 603 550
goralinga@gmail.com
O KNIHE:
Stredná škola v období I. ČSR zohrávala dôležitú úlohu pri presadzovaní štátnej ideológie o jednotnom československom národe. Pri analýze metód, prostriedkov a priebehu tohto procesu sa publikácia sústreďuje na tri okruhy, ktoré možno považovať za kľúčové.
Nositeľmi a šíriteľmi idey čechoslovakizmu boli predovšetkým pedagógovia, preto je
prvá kapitola venovaná práve ich zástoju pri pôsobení na budúcu slovenskú inteligenciu
v intenciách štátnej doktríny. Práca sa sústreďuje predovšetkým na českých profesorov,
ktorí tvorili počas celej existencie republiky väčšinu všetkých stredoškolských pedagógov
na Slovensku a zároveň boli najzanietenejšími zástancami a šíriteľmi myšlienky jednotného
československého národa. Skúmaná problematika je rozdelená do piatich podkapitol.
Prvá v sebe zahŕňa všetko, čo sa dotýka samotného príchodu českých pedagógov na Slovensko,
druhá je zameraná na otázky životných podmienok, za ktorých na školách i mimo nich
pôsobili. Ďalšia oblasť sa dotýka náboženského problému: postoj českých stredoškolských
profesorov k tejto otázke a miera ich podielu na kolízii česko-
Druhá kapitola sa sústreďuje na nemenej dôležitý aspekt ovplyvňujúci formovanie národnej identity – vyučovací jazyk. Na slovenských stredných školách to bol, podľa jazykového zákona, československý jazyk. Kapitola sa zaoberá otázkou postavenia slovenčiny a češtiny na slovenských stredných školách v porovnaní so situáciou na českých stredných školách, ďalej problémom ovládania slovenčiny českými profesormi, reakciou okolia na daný stav a v neposlednom rade zástoj vyučovacieho jazyka pri podpore, respektíve narúšaní koncepcie o jednotnom československom národe.
Tretia kapitola sa venuje otázke školských učebníc používaných na slovenských stredných školách v medzivojnovom období. Analýza sa zameriava na učebnice dejepisu, keďže sa predpokladalo, že výklad národných dejín mohol poskytnúť optimálny priestor na propagáciu a šírenie štátnej ideológie. Skúmaná oblasť v sebe zahŕňa problém poslovenčovania učebníc, pomer priestoru venovanému českým a slovenským dejinám, otázke terminológie, výberu tém a spôsobu ich interpretácie v duchu čechoslovakizmu.
Problematike vplyvu čechoslovakizmu na slovenské stredné školstvo sa zatiaľ historiografia nevenovala komplexne. Jednotlivými aspektmi a kľúčovými faktormi sa zaoberajú práce sústredené na pôsobenie Čechov na Slovensku v medzivojnovom období alebo analýzu učebníc.
Predkladaná práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene, ale aj odbornú a dobovú literatúru, ako aj dobovú tlač. Z literatúry to boli predovšetkým práce Heleny Noskovej, Jána Mlynárika, Jana Rychlíka, Ľubomíra Liptáka, Dušana Kováča, Martiny Šmejkalovej, Slávky Otčenášovej a Andreja Findora.
Pre lepšie pochopenie problematiky je nutné vymedziť najčastejšie používané pojmy v práci. Pod pojmom českí stredoškolskí profesori (termín stredoškolský profesor bol v I. ČSR oficiálnym označením pre stredoškolských učiteľov) možno rozumieť stredoškolských pedagógov narodených v Čechách, na Morave a v Sliezsku s českým materinským jazykom. Pojem stredné školy zahŕňa gymnáziá, reálne gymnáziá, reformované reálne gymnáziá, reálky a učiteľské ústavy
O KNIHE
1. PEDAGÓGOVIA
1.1 Príchod českých pedagógov na Slovensko
1.2 Životné podmienky
1.3
Konfesionálna otázka
1.4 Osvetová činnosť a vzťahy s obyvateľstvom
1.5 Koniec misie
– zhrnutie
2. VYUČOVACÍ JAZYK
2.1 Rozdvojené osnowy
2.2 Slovenčina a českí pedagógovia
2.3 Študenti
a vyučovací jazyk
2.4 Unifikácia osnov
2.5 Rozšírenie slovenčiny
2.6 Nové pravidlá slovenského
pravopisu
2.7 Slovakizácia verejného živote a českí pedagógovia
2.8 Českí pedagógovia
a slovenčina v druhej polovici 30. rokov
2.9 Zhrnutie
3. UČEBNICE
3.1 Vznik národa
3.2 Prvý spoločný štát – Veľká Morava.
3.3 Duchovný odkaz
– husiti
3.4 V stopách husitov – reformácia
3.5 Zrod moderných národov a česko-
3.6 Naturel národa
3.7 Nepriatelia a priatelia – susedia
3.8 Kultúrna nadradenosť
3.9 Osobnosti národa
3.10 Zhrnutie
PODROBNOSTI:
• Počet strán: 111 strán
• Väzba: mäkká väzba
• Rozmer: 150x210 mm
• Hmotnosť: 200g
• Jazyk: slovenský jazyk
• ISBN: 978-
• Rok vydania: 2013
• Cena: 5 €
RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:
Marek Šmíd: Čechoslovakizmus na slovenských stredných školách (1918-
Pavol Matula ukončil štúdium dejepisu a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity
P. J. Šafárika v Prešove v roku 1994. V rokoch 1994 – 2001 pracoval v Spoločenskovednom
ústave SAV v Košiciach, kde sa podieľal na riešení interdisciplinárneho výskumu problematiky
národnostných menšín so špecializáciou na otázku Čechov na Slovensku 1918 – 1939,
v období 2001 – 2006 pracoval v Slovenskom rozhlase v Bratislave a Košiciach, kde
sa okrem iného venoval popularizácii histórie publicistickými reláciami a autorským
spracovaním viacerých pásiem, fíčrov a rozhlasových hier. Od roku 2006 sa ako zamestnanec
Ústavu regionálnych a národnostných štúdii Prešovskej univerzity zameral na problematiku
slovensko-
Od roku 2008 pracuje na Katedre histórie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Profesionálne
sa zaoberá slovenskými dejinami 19. a 20. storočia, so zameraním na slovensko-
V roku 2008 bol redaktorom časopisu História revue. Je členom vedeckej rady Kysuckého múzea, redakčnej rady Verbum Historiae, Acta Humanica, Zborníka Kysuckého múzea a Zborníka Oravského múzea. Je tiež členom Slovenskej historickej spoločnosti a Slovenského syndikátu novinárov.
UKÁŽKA Z KNIHY:
2.2 SLOVENČINA A ČESKÍ PEDAGÓGOVIA
Školský referát v Bratislave však odporúčal osvojenie si a ovládanie slovenčiny vzhľadom na sľub, ktorý dávali českí profesori pred odchodom na Slovensko, t. j. okrem výchovy novej slovenskej národnej generácie aj pracovať medzi ľudom a pomáhať tak pri utužovaní československej vzájomnosti. Prostriedkom na to mal byť v prvom rade bezprostredný styk s obyvateľstvom v jeho materinskom jazyku.[1]Mnohí sa toto odporúčanie snažili splniť, avšak nie každému sa to podarilo. Našli sa samozrejme aj takí, ktorí a priori odmietali používať slovenčinu, nepovažujúc ju za jazyk na dostatočnej úrovni porovnateľnej s češtinou.[2]Takéto prípady však možno skôr považovať za extrémy. Väčšina českých profesorov šla na Slovensko s úmyslom, že po príchode sa slovenčinu naučí, ak ju už neovládali predtým.
Českých profesorov bolo možné zaradiť podľa ich vzťahu k slovenčine do niekoľkých kategórií. Prvú tvorili tí, ktorí veľmi rýchlo zrástli so slovenským prostredím a používanie slovenčiny im nerobilo nijaké ťažkosti. Do druhej bolo možné zaradiť profesorov opakovane žiadajúcich o preloženie do Čiech, či na Moravu, necítiacich sa na Slovensku dobre a ani sa neusilujúcich o osvojenie si tunajšieho jazyka. Poslednú skupinu tvorili tí, ktorí, keďže si uvedomovali dôležitosť dôkladnej znalosti slovenčiny, ju radšej nepoužívali dovtedy, kým ju nezvládli.[3]
Jednou z prekážok, ktorá im v tom bránila, bola skutočnosť, že sa málokde hovorilo
jej spisovnou formou. U obyvateľstva väčšinou prevládalo používanie dialektu s rôznymi
odchýlkami, čo českých profesorov pri osvojovaní si spisovného variantu značne mýlilo.
Okrem toho sa i na Slovensku pohybovali viac v českej ako v slovenskej spoločnosti
(kolegovia, rodina, priatelia). Viacerých tieto prekážky odradili, argumentujúc tým,
že radšej budú hovoriť správne česky ako nesprávne slovensky, či československy,
t. j. zmiešaninou oboch jazykov. Iní sa nevzdávali a opierali sa pri osvojovaní si
slovenčiny o čítanie slovenských diel a tlače v spojení so štúdiom.[4]Z tých, čo
sa rozhodli prekonať tieto prekážky, jedni uplatňovali čo najväčšie priblíženie sa
slovenčiny k češtine, čím podstupovali riziko nenáležitého využívania bohemizmov,
druhí zasa chceli byť čo najviac slovenskí, a tak poslovenčovali české slová, alebo
vytvárali úplne nové. Zástancovia prvého postupu sa pridržiavali zásady, že sa má
používať čo najmenej slovenských slov odlišných od českých.[5]Mnohé slová a zvraty
sa z češtiny preberali mechanicky, bez ich skutočnej potreby a ani hláskoslovne sa
neposlovenčovali. Napríklad: provoz, nabídka, poptávka (správne: prevádzka, alebo
premávka; ponuka; dopyt). Vplyvom češtiny sa narušovala pravopisná, hláskoslovná,
ba i gramatická norma. Zanedbávalo sa písanie mäkkého ľ, množili sa chyby proti kvantite
a proti rytmickému zákonu, porušoval sa stav dvojhlások a spoluhlások ď, ť, ň, prenášali
sa české tvary do skloňovania (napríklad lokály po spôsobu, v záujmu; zvýšené používanie
vokatívu: Rudolfe, Oľgo; nom. plur. cudzích slov zakončených na -
ŠAKE, f. Stredné školy, Čs. št. r. g. v Košiciach, inv. č. 38 (85, 548), č. 39 (241,
1252), inv. č. 46 (1215).
Inteligentní člověk... In: Sb. SPS, roč. 10, 1930/31, s. 32, Jeden z českých profesorov, vyučujúci botaniku na reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, napríklad vyhlásil, že „inteligentní člověk přece slovensky mluvit nemůže!“
O skúške z vyučovacieho jazyka slovenského. In: Sb. SPS, roč. 15, 1935/36, s. 46 – 47.
J. K.: Ze života na Slovensku. In: Věstník čs. profesorů, roč. 27, 1920, s. 243 – 245.
WEINGART, Miloš, s. 13.
PAULINY, Eugen: Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983, s. 229.
Čechoslovakizmus na slovenských stredných školách (1918-
Cena: 5.00 EUR
Váha: 0.200 Kg
Autor: Pavol Matula